Pripomeňme, že spoločný tím BSPB a Elektrodistribučnej siete Západ EAD (EDG West) nainštaloval celkovo 50 hniezdnych búdok pre krakľu beslasú na elektrických betónových stĺpoch umiestnených na vhodných biotopoch pre tento druh v osobitne chránených vtáčích územiach "Svišťovo-Belenská nížina", "Komplex Belenských ostrovov", "Obnova", "Devetácka planina" a "Studenec". Výsledkom tejto činnosti bolo úspešné obsadenie 30 hniezdnych búdok krakľou belasou. To poskytlo možnosť študovať a analyzovať zvyšky nahromadené počas hniezdneho obdobia ako výsledok fyziologickej aktivity druhu.

Zozbierané vzorky sa budú analyzovať pomocou inovatívnej metódy sekvenovania DNA, ktorá umožňuje presnejšiu detekciu a taxonomickú identifikáciu druhov, ktoré krakle belasé využívajú ako potravu. Obsah DNA odobratých vzoriek bude tiež overený odborníkmi BSPB, ktorí sú dobre oboznámení s ekológiou týchto druhov. Očakáva sa, že tieto údaje prispejú k zlepšeniu poznatkov týkajúcich sa potravného spektra krakľe belasej v Bulharsku. Celkovým cieľom je, aby tieto štúdie pomohli lepšie pochopiť a prijať opatrenia na ochranu tohto chráneného druhu.

Krakľa belasá je chránený druh, ktorý hniezdi v norách v hlinených svahoch, skalných výklenkoch, kamenných stenách, dutinách stromov a v bunkroch betónových elektrických stĺpov. Populácia tohto pestro sfarbeného vtáka začala dramaticky klesať v 50. rokoch 20. storočia. Hlavnou príčinou tohto poklesu je používanie rôznych chemických látok v poľnohospodárstve. Len za 15 rokov sa početnosť tohto druhu znížila o viac ako 30 %.

 Foto: Stefania Kamenova